Ako mladej mamičke pomohlo cvičenie na vyskočenú platničku (skutočný príbeh)

Moje meno je Denisa a som vo veku 32 rokov. Moje problémy s vyskočenou platničkou začali vo februári 2014. Dovtedy som si užívala šťastný život bez bolesti. Každú minútu som venovala svojmu milovanému synčekovi. Spolu sme sa hrali, chodili na detské ihrisko. Cítila som sa šťastná a plná smiechu.

Prvé výstrelky neposlušnej platničky

Jedného dňa ma začala nepríjemne bolieť noha. Nedalo sa mi kýchnuť ani zakašľať. Išla som k lekárovi a ten mi po vyšetrení povedal, že mám natiahnutý sval na nohe a predpísal gél proti bolesti a magnézium  na uvoľnenie svalstva.

V priebehu niekoľkých dní bolesť nohy pominula. Sem tam ma zabolel chrbát. No nepripisovala som tomu veľkú vážnosť. „Predsa skoro každého občas bolí chrbát.“ Rok 2014 bol pre mňa sťa prekliatie.

Bola som operovaná na štítnu žľazu, pretože bola plná uzlov. Musela ísť  celá von. Približne týždeň pred operáciou sa bolesti nohy znova objavili. Boli také silné, že som nebola schopná žiadneho pohybu. Krívala som a chodila ako kačica z boka na bok.

Vôbec som netušila, že to môže byť vyskočená platnička. V nemocnici si to hneď všimli. Lekári mi odporučili, aby som navštívila ortopéda. Povedala som si, že po operácii štítnej žľazy, ho hneď navštívim. 🙂

Operácia štítnej žľazy dopadla super a ja som sa po pár dňoch vrátila domov. Bolesti nohy sa ale stupňovali. Nemohla som vôbec chodiť.

Chodila som z nohy na nohu ako storočná babička. Moje telo bolo neskutočne ubolené. Ale oveľa viac ma bolelo moje srdce, pretože som nemohla byť hodnotnou maminkou pre môjho synčeka. 🙁

Aké neskutočné utrpenie mi spôsobovali moje bolesti?

Snažila som sa premáhať, ale bolo to zbytočné. Nemohla som chodiť, sedieť a ani spať. Moje ukrutné bolesti mi to nedovoľovali. Preto som zašla konečne k spomínanému ortopédovi. Dostala som 10 injekcií do žíl a 10 do zadku, vitamíny a ďalšie lieky.

Účinkovalo to len chvíľku. Po dvoch týždňoch sa cyklus bolestí znova začal. Cítila som mravenčenie v nohe, nedokázala som dôjsť ani na záchod, chodila som zhrbene a krívala.

Tu sa moja vyskočená platnička prejavovala naplno. Nič ma nebavilo. V noci som stále plakala a prosila som pána Boha nech si ma vezme. Dostala som sa do depresií a zabudla som na to ako sa zasmiať.

Ťažké rozhodnutie:  operovať alebo neoperovať vyskočenú platničku?

Po ďalšej návšteve ma doktor poslal na vyšetrenie CT a na magnetickú rezonanciu. Po týždni dorazili nasledujúce výsledky. Diagnóza bola: m54.4 vysunutá platnička na LS 10 mm s tlakom na koreň nervu Lumbagoischiaticky syndróm.

Po ľudsky povedané vyskočená platnička v oblasti bedrovej chrbtice a krížov, ktorá zároveň tlačí na ischiatický nerv. 🙂

Ďalšie vyšetrenie ukázalo, že mám odumretý nerv a mierne ochrnutie nohy. Uf!!! Musela som sa rozhodnúť. Buď pôjdem na operáciu alebo budem trpieť bolesti chrbta naďalej. Nakoniec som odmietla ísť na operáciu a vydala som sa vlastnou cestou.

Navštívila som rehabilitačné sanatórium. Bola tam veľmi príjemná atmosféra a ľudský prístup k pacientovi. Pani doktorka ma vyšetrila a poslala najprv na elektroliečbu a následne mi ušila metódu Ludmily Mojžišové na vyskočené platničky.

Ako ma rehabilitačné cviky zbavili bolesti chrbta a vrátili chuť žiť.

Cvičila som rôzne rehabilitačné cviky.

Zo začiatku bolesti neustupovali naopak boli oveľa horšie. Ale to vraj to tak má byť. Musela som vydržať aj keď som to chcela vzdať. Približne po desiatich dňoch sa mi cvičilo ľahšie. Moje svalstvo sa uvoľnilo a ja som dosiahla prvý úspech.

Zdvihla som zadok z podložky smerom hore a dole a vôbec to nebolelo. 🙂 Po mesiaci cvičenia som prešla 5 km peši a vysadila lieky proti mravenčeniu nohy. Noha už konečne nebrní. 🙂

Na kontrole v sanatóriu boli všetci veľmi spokojní a operácia sa zatiaľ nebude konať.

Chcem vám všetkým povedať, že buďte trpezliví a nevzdávajte boj s bolesťou. Výsledky sa nedostavia hneď ale postupne. Dôležité je pravidelne cvičiť (najlepšie denne) a mať silnú vôľu.

Tieto dve veci mi pomohli zbaviť sa utrpenia z bolesti chrbta. Teraz sa môžem opäť hrávať so svojim synčekom, znova smiať a život ma začal baviť. Sú ale veci, ktoré robiť nemôžem.

Nemôžem prechladnúť, zdvíhať ťažké predmety atď. Ale čo je dôležité, že chodím, spím a som opäť šťastná. 🙂